Dátum: 10.5.2009
Účastníci: Majka, Danka, Naďa, Alino
Cieľ: Hostinec
Dĺžka trasy:
Prevýšenie:
Najvyšší bod:
Trasa: BB, Malachov, Horné Pršany, Tri kríže, Hostinec, Skalka, Görgeyho tunel, Tajov-Lesák, BB
Konečne sme sa v tomto roku dali dokopy viacerí SOMa®I na väčšiu bike túru. Návrh bol Hostinec alebo Kráľová studňa.
Hostinec preto, že tam minulý rok dobre bolo a Kráľová studňa preto, že som bol zvedavý na novo rekonštruovaný hotel. Lenže poniektorí SOMa®I keď počuli "Kráľová studňa" predstavili si asi Kilimandžáro a prelobovali Hostinec. Vraj pôjdeme cez Malachov, toť za rohom, ... atď. Ja som bol viac nastavený na Kráľovú studňu, tak som sa nad cestou na Hostinec veľmi nezamýšľal. Naviac, Hostinec navrhla Majka, domáca z Malachova, tak som sa spoľahol, že to má premyslené. A tak sme ráno, po kávičke, okolo 10:00 vyrazili.
Začiatok bol v pohode, po asfaltke, dozvedel som sa novú skratku medzi Malachovom a Pršianskou cestou a aj pokračovanie za Hornými Pršanmi cez les bolo príjemné. Prikladám 1 foto, či niekto spozná, kde to je.
Postupne mi začalo dochádzať, kade vlastne ideme, žial neprišlo to dostatočne rýchlo a ostro. Neskoro som si spomenul na môj výrok z 1.5.2007, že "
Cesta na Tri kríže ňení žádná cyklo sťezka. Koňa tam ňehodno vyhnať." Rozjasnievať sa mi začalo až pri prvom tlačiaku napešo, do kopca, keď sa ma breznianska rýchlokorčuliarka v bielych nohaviciach začala vypytovať, či toto je ten kopec, ktorý som medzi rečou spomenul. "Nie, toto nie je ten kopec, na tento si ani nespomínam, "iný" kopec som mal na mysli" odvetil som. Postupne som si uvedomoval, že som zabudol na viac kopcov, a že nás čaká pekná fuška. Kolegyne začali opatrne prezvedať, či aj na Kráľovú Studňu by ich čakala takáto galiba, lenže to už bolo trochu neskoro. Keď sme vytrepali bicykle na hrebeň, teda skoro na pleci na hrebeň, tak sa nám naskytlo čiastočné zadosťučinenie v podobe pekného výhľadu. Po oddychu sme prekonali ešte pár "kopčekov" a ocitli sme sa na 3 krížoch. Už začínam tušiť, prečo to má v názve "kríže". Dlho sme sa nezdržali a pálili na druhú stranu hrebeňa, na Hostinec.
Na Hostinci bolo všetko, ako sme pred rokom zanechali, chatárka Ivetka, pahreba, aj bradáč na lavičke, len medovina bola fuč. Ale zase, mali pivo. Tak sme si rozdúchali pahrebu, opiekli slaninu, dojedli zvyšky, pookukovali miestnych príchodzích a odchodzích, poradili sa s domácimi kade ďalej a vydali sme sa do Králického sedla akousi skratkou. Skratka sa nečakane vydarila, konečne viem, ako vyzerá Zlatá studňa, či ako sa tomu kopcu nadáva a fakt sme prišli tam, kde sme chceli. Síce inou cestou, ako sme si predstavovali, ale zrazu sme boli tam - v Králickom sedle. Tam prebehlo obligatórne hlasovanie, s obligatórnym výsledkom, kde bola Naďa obligatórne prelobovaná, že domov ešte nejdeme, ale pokračujeme po hrebeni, cez Skalku a tunel až na Lesák. Musel som jej síce za to obligatórne sľúbiť 1 kofolu, ale ... čo by som nesľúbil ...
Do konca cesty sa už v podstate nič mimoriadne nestalo, až na 1 nepríjemnú zachádzku, cez nepríjemné prekážky, kde sme viac tlačili a prenášali, ako picikľuvali, Nadine nervy, že už má toho dosť, moje nervy, že som ich musel každú chvíľu čakať, Dankine nervy, že sa jej pokazila brzda a Majkine nervy, že dostala defekt na koleno. To ma ukľudnilo, pretože, keď majú nervy ostatní, nemusím sa nervovať ja. Majke nakoniec vyfučala para cez deravé koleno, Naďa ju pustila do kofoly a Danka do .... bielych krasokorčuliarskych nohavic, po šošovici na Lesáku. Aspoň si nabudúce zoberie maskáče, ako my ostatní.
Trochu sme mali problém zaplátať Majkine koleno, lebo moja lepiaca súprava neobsahovala ihlu a niť na zašívanie väčších dier a na Lesáku nemajú lekárničku. Nakoniec čašník z niekade vyhrabal nejaký sprej, po ktorom sa Majke rozjasnilo koleno do biela, tvár do bordova a po poriadnom najedení a napití sme vládali pokračovať v ceste domov. Na Kyjevskom sme sa rozišli každý svojou cestou a tešili sa na ďalšiu "vychádzkovú" túru.
PS: Majku nakoniec na 2. deň zašili, teda to koleno - 3 stehmi, predpísali antibiotaká, anabolikaká, anestetifiká, odporučili kľud na lôžku a vynadali, že hazarduje so životom. Mala si si nechať prilbu na hlave aj u lekára, ja by som si veru od dochtora nadávať nenechal.
