Stránky

27 mája 2009

Tak toto sa oplatí ...

Programové tézy novej vlády 2010


Zrušíme obmedzenie vjazdu cyklistov na lesné cesty.
Zdroj: Programové tézy pravice (kompletný dokument)

Európska komisia zriaďuje splnomocnenca pre cyklistiku

Podľa vyhlásenia kabinetu Antonia Tajaniho, komisára Európskej komisie pre dopravu a energetiku, bude zriadená pozícia Splnomocnenca EK pre cyklistickú dopravu. Bude zodpovedný za koordináciu koncepcií bicyklovej dopravy (vrátane cykloturistiky) v štátoch EÚ. Zriadenie takejto vysokej pozície ukazuje na prudko rastúci význam cyklistickej dopravy v Európe a môžeme od neho očakávať lepšie vytváranie podmienok pre bicykle aj na Slovensku. Viac sa dočítate tu (v angličtine). 
Zdroj: www.vitajtecyklisti.sk

Certifikácia cyklistických zariadeni v SR

Cieľom certifikácie Vitajte cyklisti! je vytvoriť sieť turistických zariadení a služieb, ktoré sú prispôsobené potrebám cyklistov a tým podoporiť cyklistickú dopravu a cykloturizmus na Slovensku. Certifikované zariadenia musia spĺňať niekoľko požiadaviek, ktoré uľahčujú návštevu a pobyt cyklistom, napríklad musia mať bezpečné miesto na odloženie bicykla, disponovať základným náradím, poskytovať informácie, potrebné pre cyklistu, umožniť umytie bicykla či pranie výstroje a pod. Kompletný zoznam všetkých povinných aj voliteľných kritérií.
Zdroj: www.vitajtecyklisti.sk

Cyklisti mohou do nevěstince "za hubičku"!

Dopady hospodářské krize postihly i nevěstince a tak berlínské “domy lásky“ přichází se slevami pro klienty, kteří přijedou na kole nebo veřejnou dopravou. Snaží se tak oslovit novou skupinu klientů. Za pětačtyřicetiminutovou návštěvu v nevěstinci zaplatí místo obvyklých 70 eur (asi 1820 korun) “jen“ 65 eur. Nové nabídky podle Götze využije denně tři až pět nových zákazníků. "Zelená sleva" prý také zmírnila problémy s parkováním v okolí nevěstince.
Zdroj: www.blesk.cz

24 mája 2009

Banská Štiavnica DeLuxe

Dátum: 24.05.2009
Účastníci: Soňa + rádio
Cieľ: banská Štiavnica
Dĺžka trasy:
Prevýšenie:
Najvyšší bod:
Trasa: Doné Hámre - Hodruša - Štiavnica- Richnava (jazero) -Voznica -Dolné Hámre


Zdá sa, že tento víkend som sama niesla oddielovú zástavku. V sobotu sa podarilo vykonať všetky úkony na záhradke, nedeľa voľná.
Veľmi sa mi páčilo minulý týždeň na trase do BŠ cez Hodrušu, tak som si povedala, že si to prejdem ešte raz a odfotím, čo mi padlo minule do oka. Len cesta po hlavnej do Dolných Hámrov ma odrádzala. Nuž tak pozerám do mapy, pozerám iné trasy hľadám, ale oči mi stále lem utekali k Hodruši. A vtedy to prišlo! Veď hlavná cesta ide súbežne s TRAŤOU. FUNKČNOU TRAŤOU! Cestovný poriadok potešil informáciou o osobáčiku o 6. 53, ktorý dokonca stál priamo v Dolných Hámroch. Bohužiaľ ráno som trochu prispala a fotoaparát zostal visieť na vešiaku, ale prádny výšľap to bol aj bez fotenia. V Štiavnici som bola pred 10-tou a čajovňu mi otvárajú len o 11, tak sa bolo ešte po mestečku pomotať. A potom pri čajíku som z dlhej chvíle mapu vytiahla a zbadala som jednu cestu, ktorú som predtým nezaregistrovala. Tá cesta ide vlastne súbežne s cestou do Hodruše, ibaže v inej doline, popri potôčiku Richnava a vyúsťuje vo Voznici. Nuž som sa rozhodla skúsiť. Dnes nebolo až tak teplo, ale kúpať sa treba a Richnavské jazero po ceste... tak neokúp sa..keď ťa zvádza na zelenú kľudnú hladinku. Od jazera ďalej začala pravá objaviteľská časť cesty, lebo tam som ešte nebola. Ukázalo sa, že od toho jazera to bolo stále len dolu kopcom. Veľmi mierne, veľmi dlho a čo je najdôležtejšie, neuveriteľne čarovne. Stará asfaltka zatvorená pre autá. Jeden zelený kaňonček. Približne v strede doliny na ceste stáli z ničoho nič dve bielo biele kozy. Keby na mňa prehovorili ľudskou rečou, vôbec by ma neprekvapili. Stavím sa, že keby som sa obzrela, tak by mala každá na hlave jeden svetielkujúci rožtek.
Popis cesty z Voznice do ZV nie je zaujímavý. Stihla som vláčik o 15. 38, z neho vystúpila v Hronskej Dúbrave a dokrútila to do prvého záhradného pohostinstva v meste na malé čapované zaslúžené pivko.
Každý výlet je dobrý, ale niektoré výlety sú za odmenu.

19 mája 2009

Banskaá Štiavnica

Dátum: 17.05.2009
Účastníci: Soňa kružliakova a jej rádio
Cieľ: Banská Štiavnica
Dĺžka trasy:
Prevýšenie:
Najvyšší bod:
Trasa: Zvolen-Žarnovica-Hodruša Hámre- Banská Štiavnica-Hronská Dúbrava-Zvolen



Ani ja som nezahalala a dala si Zvolem - Zarnovica- Hodrusa-Banska Stiavnica- cajovna Klopacka- Pocuvadlo a spat cez Stiavnicu- cajovnu do ZV sez Hronsku Dubravu. neviem, kolko to bolo km, ale asi dost. cesta dobra, do Ziaru zo ZV sa da ist po starej ceste, na ktorej takmer ziadne auta a potom do Zarnovice po hlavnej ceste, ale v nedelu rano to bolo znesitelne a nie je to az tak daleko. vyrazila som este pred 6 -tou, popri Hrone opar a prijemne chladno. Zo Zarnovice do Hodruse to je jedna basen, ale poriadne do kopca. V Stiavnici som bolo pekne rozhorucena a najlepsie je vtedy schladit sa a najlepsie schladzovadlo je Pocuvadlo...a tak som sa isla schladit. mozno, ze v plavkach by bolo vo vode teplejsie, ale bez plaviek to ma ine kvalitky..a cele Pocko bolo moje. jaaaj - FANTAZIA. Voda nielen schladila, ale aj osviezila a nabudila na cestu spat. Cervene ruky mne nehrozia, lebo roky rokuce nosim kosele po starom otcovi. je to lahke, vzdusne a schne to priebezne. nevyzera to sice znackovo, ale je to ohromne prakticke :-). domov som dorazila tesne pred 18 a hned mi volala mama, ci som nezabudla ist postriekat vosky....nuz zabudla a tak mi neostavalo nic ine len sa zvrtnut a ist do zahradky. Vosky som vyvrazdila, ale to uz bolo maximum, co som z mojho telicka vydolovala. myslim, ze som spala skor, ako mi hlava dopadla na vankus. AVSAK dnes som bola obzvlast mila maturitna skusajuca - taka mila - taka kludna:-)Sona

18 mája 2009

Na Krááľoveej studni ...

Dátum: 17.5.2009
Účastníci: Alino, Vierka
Cieľ: horský hotel Kráľova studňa
Dĺžka trasy: 59,92 km
Prevýšenie:
Najvyšší bod: horský hotel Kráľova studňa, 1264 mnm
Trasa: BB, Dolný Harmanec, Bystrická dolina, horský hotel Kráľova studňa, Košarisko, Zalámaná dolina, Horný Harmanec, BB


Nedali sme sa zastrašiť piatočným zamračeným počkom a v sobotu sme sa predsa len vybrali na Kráľovu studňu (1264 mnm). Šlapalo sa nám dobre, slniečko hrialo, ba priam pálilo, však Alino môže ukázať svoje červené ruky :o)) ako dokaz. Na horskom hoteli Kráľova studňa nebolo po turistoch, či cyklistoch žiadnej stopy, s výnimkou tých, čo proti nám prefičali ako vietor, keď my sme už hore ani tlačiť nevládali. Na terase sme si chytili super pľac na opaľovanie našich bielych tiel po zime. Po poriadne dlhom oddychu sme nasadli na naše tátoše a šup dole. Teda až také šup to nebolo, bo nás poriadne vytriaslo a tentokrát ma neboleli nohy zo šlapania, ale prsty na rukách z brzdenia. Výlet sme náležite v Bystrici zapili pivom a potom sme sa spokojne pobrali domov.
Športu zdar :o)
Vierka

Ako zabudol, že SOM Tri kríže už dobýjal

Dátum: 10.5.2009
Účastníci: Majka, Danka, Naďa, Alino
Cieľ: Hostinec
Dĺžka trasy:
Prevýšenie:
Najvyšší bod:
Trasa: BB, Malachov, Horné Pršany, Tri kríže, Hostinec, Skalka, Görgeyho tunel, Tajov-Lesák, BB


Konečne sme sa v tomto roku dali dokopy viacerí SOMa®I na väčšiu bike túru. Návrh bol Hostinec alebo Kráľová studňa. Hostinec preto, že tam minulý rok dobre bolo a Kráľová studňa preto, že som bol zvedavý na novo rekonštruovaný hotel. Lenže poniektorí SOMa®I keď počuli "Kráľová studňa" predstavili si asi Kilimandžáro a prelobovali Hostinec. Vraj pôjdeme cez Malachov, toť za rohom, ... atď. Ja som bol viac nastavený na Kráľovú studňu, tak som sa nad cestou na Hostinec veľmi nezamýšľal. Naviac, Hostinec navrhla Majka, domáca z Malachova, tak som sa spoľahol, že to má premyslené. A tak sme ráno, po kávičke, okolo 10:00 vyrazili.
Začiatok bol v pohode, po asfaltke, dozvedel som sa novú skratku medzi Malachovom a Pršianskou cestou a aj pokračovanie za Hornými Pršanmi cez les bolo príjemné. Prikladám 1 foto, či niekto spozná, kde to je.

Postupne mi začalo dochádzať, kade vlastne ideme, žial neprišlo to dostatočne rýchlo a ostro. Neskoro som si spomenul na môj výrok z 1.5.2007, že "Cesta na Tri kríže ňení žádná cyklo sťezka. Koňa tam ňehodno vyhnať." Rozjasnievať sa mi začalo až pri prvom tlačiaku napešo, do kopca, keď sa ma breznianska rýchlokorčuliarka v bielych nohaviciach začala vypytovať, či toto je ten kopec, ktorý som medzi rečou spomenul. "Nie, toto nie je ten kopec, na tento si ani nespomínam, "iný" kopec som mal na mysli" odvetil som. Postupne som si uvedomoval, že som zabudol na viac kopcov, a že nás čaká pekná fuška. Kolegyne začali opatrne prezvedať, či aj na Kráľovú Studňu by ich čakala takáto galiba, lenže to už bolo trochu neskoro. Keď sme vytrepali bicykle na hrebeň, teda skoro na pleci na hrebeň, tak sa nám naskytlo čiastočné zadosťučinenie v podobe pekného výhľadu. Po oddychu sme prekonali ešte pár "kopčekov" a ocitli sme sa na 3 krížoch. Už začínam tušiť, prečo to má v názve "kríže". Dlho sme sa nezdržali a pálili na druhú stranu hrebeňa, na Hostinec.

Na Hostinci bolo všetko, ako sme pred rokom zanechali, chatárka Ivetka, pahreba, aj bradáč na lavičke, len medovina bola fuč. Ale zase, mali pivo. Tak sme si rozdúchali pahrebu, opiekli slaninu, dojedli zvyšky, pookukovali miestnych príchodzích a odchodzích, poradili sa s domácimi kade ďalej a vydali sme sa do Králického sedla akousi skratkou. Skratka sa nečakane vydarila, konečne viem, ako vyzerá Zlatá studňa, či ako sa tomu kopcu nadáva a fakt sme prišli tam, kde sme chceli. Síce inou cestou, ako sme si predstavovali, ale zrazu sme boli tam - v Králickom sedle. Tam prebehlo obligatórne hlasovanie, s obligatórnym výsledkom, kde bola Naďa obligatórne prelobovaná, že domov ešte nejdeme, ale pokračujeme po hrebeni, cez Skalku a tunel až na Lesák. Musel som jej síce za to obligatórne sľúbiť 1 kofolu, ale ... čo by som nesľúbil ...

Do konca cesty sa už v podstate nič mimoriadne nestalo, až na 1 nepríjemnú zachádzku, cez nepríjemné prekážky, kde sme viac tlačili a prenášali, ako picikľuvali, Nadine nervy, že už má toho dosť, moje nervy, že som ich musel každú chvíľu čakať, Dankine nervy, že sa jej pokazila brzda a Majkine nervy, že dostala defekt na koleno. To ma ukľudnilo, pretože, keď majú nervy ostatní, nemusím sa nervovať ja. Majke nakoniec vyfučala para cez deravé koleno, Naďa ju pustila do kofoly a Danka do .... bielych krasokorčuliarskych nohavic, po šošovici na Lesáku. Aspoň si nabudúce zoberie maskáče, ako my ostatní.

Trochu sme mali problém zaplátať Majkine koleno, lebo moja lepiaca súprava neobsahovala ihlu a niť na zašívanie väčších dier a na Lesáku nemajú lekárničku. Nakoniec čašník z niekade vyhrabal nejaký sprej, po ktorom sa Majke rozjasnilo koleno do biela, tvár do bordova a po poriadnom najedení a napití sme vládali pokračovať v ceste domov. Na Kyjevskom sme sa rozišli každý svojou cestou a tešili sa na ďalšiu "vychádzkovú" túru.

PS: Majku nakoniec na 2. deň zašili, teda to koleno - 3 stehmi, predpísali antibiotaká, anabolikaká, anestetifiká, odporučili kľud na lôžku a vynadali, že hazarduje so životom. Mala si si nechať prilbu na hlave aj u lekára, ja by som si veru od dochtora nadávať nenechal.