Na bicykli po rumunských horách

Fantázia. Ideme? Kto sa pridá? :-)

"Rumunsko nás lákalo dlhodobo, ale vždy sme ho akosi opomínali. Pritom je to krajina, kde sú hory ešte divoké a len málo poznačené rukou človeka, kde sa na lúkach potulujú stáda oviec, koní či kráv a kde sa akoby zastavil čas. Zlom nastal po prečítaní knižky od Sveťa Krna – Dvetisíc kilometrov od

Železných vrát po Devín, ktorá opisuje jedinečné turistické podujatie – hrebeňovku celého karpatského oblúka, v atmosfére 80tych rokov. Po dočítaní bolo jasné, kam tento rok vyrazíme! Veď čo môže byť lepšie ako bajkovanie v jedných z najopustenejších hôr Európy?"

(celý článok po kliknutí na nadpis)

Naprieč Strednou Amerikou na secondhand bicykloch

My sme si ako dopravný prostriedok zvolili bicykel. V Cankúne sa dá kúpiť taký bicykel za 100-150$ (130 EUR). Ide o úplne jednoduché bicykle, na ktorých sme si dali privyrobiť extra úložný priestor, aby sa naň zmestila batožina. Stretli sme niekoľko serióznejších cyklistov s naozaj kvalitnými bicyklami so špeciálnym postranným batožinovým priestorom. Z našej skúsenosti to naozaj nie je nutné a ak ste amatéri ako my, postačí Vám obyčajný bicykel. Za dopravu teda neplatíte, ... :-)
...
My sa snažíme spať v stane vždy, keď sa dá. Keďže tu nie je veľa kempingov, musíme sa vynájsť. Väčšinou si vyhliadneme dom s veľkou záhradou a opýtame sa domáceho, či náhodou nevie o mieste, kde môžme postaviť stan. 99 % odpovie: "U mňa v záhrade." Tu musím ale podotknúť, že ľudia reagujú na cyklistov veľmi srdečne a s akousi úctou.
...
A ak by ste chceli zotrvať na jednom mieste dlhšie ako dva týždne, s ľahkosťou nájdete hostel, ktorý zháňa dobrovoľníkov a ponúkne Vám ubytovanie a stravu výmenou za prácu.

(celý článok po kliknutí na nadpis)

Tieto 2 deti vyrástli v bicyklovom prívesnom vozíku (a páčilo sa im to)

Alice a Andoni bicyklujú po svete už 7 rokov. Začali krátko po narodení ich prvého dieťaťa Mai, pokračovali počas druhého tehotenstva a pôrod Unai riešili tiež po ceste.

V tomto exkluzívnom rozhovore zdieľajú, prečo sa rozhodli bicyklovať okolo sveta, ako to ovplyvnilo ich deti, aké je to "žiť na ceste" a aké to bolo vrátiť sa po toľkých rokoch domov.

Predtým, ako sa začítate do rozhovoru pozrite si najprv ich video. Video je úžasné, takže sa len hoďte do správnej nálady a sledujte.ich fantastický príbeh.

(orig. článok v angl. a krátke video vo franc. po kliknutí na nadpis)

Cykloinšpirácia z Čiech - Česko jede

Náhodou som sa dostal k článku, ako si češi budujú svoju cyklo krajinu:

"Cyklistický veľtrh Bike v Brne je v strednej Európe považovaný za najväčší veľtrh bicyklov a vecí s nimi súvisiacich a zároveň sa popri ňom konajú aj veľtrhy športových a turistických potrieb a karavaningu. Stovky vystavovateľov, tisícky exponátov, desaťtisíce návštevníkov (vyše 40.000 v roku 2010). Popri mnohých iných veciach ma osobitne upútala novinka, ktorú považujem za veľmi vydarenú a nasledovania hodnú – stánok Česko jede.". Inšpirácia od www.schweizmobil.ch.

(zdroj po kliknutí na nadpis)

Som hlina!

To bude nejaký podobný SOMár, ako my, tá baba :-)

"Pôvodný plán výšľapu na Hostinec rušíme z dôvodu kompletne zničenej lesnej cesty po ťažbe dreva - pol metrové výmoly a koľaje, uschnuté ostré hrany bahna, a tak losujeme oveľa prudší, zato oveľa náročnejší, variant priamo hore „skratkou". Milujem skratky."

"Keď konečne vychádzame na lesnú cestičku, som troska. V tretrách hlina, v ponožkách hlina, hlina medzi prstami, hlina pod nechtami. Hlina všade! Veľa hliny! Som hlina!!"

(celý článok po kliknutí na nadpis)

Zápisky o cyklistovi II.

Niet čo dodať :-)

(zdroj po kliknutí na nadpis)

Zápisky o cyklistovi I.

Mal tu byť súhrnný článok o SOMárskych výletoch v sezóne 2011, žiaľ, akosi časovo nevydalo. Tak ho nahrádzam týmto skvelým seriálom jednej skúsenej somárice od konkurencie, ktorá ho v plnej miere nahradí :-) Príjemné čítanie.

(zdroj po kliknutí na nadpis)

Jak jsem jel Krále Šumavy (zážitek cvoka, co to jel!)

Jelikož svalová horečka pozvolna ustupuje, krev z levého ucha teče jen při prudším pohybu, a sádrový krunýř okolo krční páteře již tolik netlačí, rozhodl sem se v několika odstavcích zaznamenat zatím nejintenzivnější sportovní zážitek svého života. Celá akce začala poměrně nevinně-barevným letáčkem zobrazujícím šlachovitého mladíka s hranatými rysy, v přiléhavém barevném cyklistickém dresu, ledabyle opřeného o luxusní horské kolo. Hezoun byl doprovázen lživým textem slibujícím nevšední sportovní zážitek v technicky náročném terénu. Propagační materiál dále popisoval nezáživné podrobnosti jako převýšení (několik km), profil tratě (pro zdravé cyklisty?), dále již zajímavější rockové skupiny, pivo a gulášek v cíli. Nabízel dokonce i dvě varianty závodu krátkou (78 km) a normální (100km). Dnes už nejsem schopen pochopit, že v jakémsi sportovním oparu (možná naladěn pravidelným sledováním Branek bodů vteřin?) jsem vážně zvažoval stokilometrovou variantu. Byl jsem snad i pod vlivem vzpomínek na nedávných 45 km na silničním kole po hladkém asfaltu, z mírného kopce s větrem v zádech? Kdo ví. Ale co, přeci se na poprvé nebudu přepínat, řekl jsem si, a nakonec zaškrtl KRÁTKOU variantu. Při pozorném čtení dále pochopíte, že právě v tu chvílu jsem se pravděpodobně podruhé narodil.

(pokračovanie po kliknutí na nadpis)