Účastníci: Majka, Bušo, Vetroň
Cieľ: otvoriť Sezónu, nech je to čokoľvek
Na začiatok dobrá správa, sezónu sa otvoriť podarilo. Aj keď nie celkom predpisovým spôsobom, tj. 19.4. v Bicyklový deň, ale trojdňový rozptyl tiež nie je na zahodenie. Naviac to bolo zdupľované výletom aj deň po, čiže 20.4.2011.
Na mieste zrazu (nie zrazu, ani zrázu ale zrazu) bol schválený Vetroňov návrh, uctiť si návštevou najväčšiu dominantu mesta, kopec Urpín. Ostatní Somári to, ako obyčajne, bez rozmýšľania schválili a slepo ho nasledovali. Čo však už onedlho obanovali, keďže im sľuboval prechádzku po rovinke a zrazu boli kopce ešte aj na v dolinách. Vyťeriganie sa na Urpín prebehlo cez Kalváriu a na čelo vystúpili prvé kropaje potu.
Po určitom čase sme v lese objavili akúsi tajomnú zrúcaninu, lepšie povedané nedostavaninu. Bušo nám objasnil, že ide o slávny banskobystrický projekt z roku 1968 - sedačkovú lanovku, ktorá podľa tohto obrázku mala ísť tesne povedľa Europa Shoping Centre a podľa tohto úplne inak. Ale je dosť možné, že ide o dve, úplne rôzne lanovky, ako vyplýva z tohto článku. Jedna z tých lanoviek mala mať kapacitu 290 os./hod., dĺžku 987 m a prevýšenie cca 101 m. Na jeden sedák sa mala zmestiť jedna osoba. Socializmus bol veľmi sofistikované spoločenské zriadnie, myslel dokonca aj na ľudí.
Neďaleko nedostavaniska sme objavili pekný výhľad na mesto, na ktorom sme sa pohádali, na čo sa vlastne pozeráme. Nakoniec bol prijatý konsenzus, že na ulice s domami. Ošetrili sme si rany utŕžené prijímaním konsenzu a vydali sme sa objavovať ďalej.
Po pár kilometroch sme naďabili na ďalšiu budovu, tentokrát načisto dostavanú, vraj hvezdáreň. V živote som tam nebol, preto som sa pre istotu nehádal. A pokým ostatní spomínali, kde sa tento rok chystajú do sveta, ja som poctivo zgniavil, čo som mal v batohu a zavelil na odchod. Už sa to aj tak nedalo počúvať - štít sem, štít tam, Amerika - Afrika, paradajka - paprika, najprv vraj India, potom Himaláje, cestou Antarktída a nakoniec ... aj tak sa zídeme na Hornej Štubni.
Na ďalšom úseku však prišla moja chvíľa, keď som sa konečne mohol aj ja vytiahnuť. Zacítil som kešku a pomocou precízneho prístroja značky Garmin, ktorý sa predáva už aj v zahraničí som sa pustil ňuchať, ako pes za zdochnutou kozou. Kešku som našiel onedlho. Pod Majkinou nohou. Tá so mnou súťažila a takto sa ju snažila ukryť, aby som bol druhý. Mňa však len tak hocikto nedostane. Jemne som jej tú nohu odkopol a mohol som ako prvý víťazoslavne zakričať MÁM! Majka síce tiež niečo kričala, ale dobre som ju nepočul, lebo si išla hľadať odkopnutú nohu. Nakoniec musela smutne priznať, že som v geocachingu lepší. Bušo, ktorého kešky nebavia, medzitým obďaleč nervózne, ako kôň prehrabával nohou cestný prach a vetril kdesi tekutiny.
Tekutiny sme našli v obci, ktorej meno som zabudol, len viem, že na komíne mali hniezdo bociany a aj celá krčma sa volala nejak ftácky. Cesnačka chutila ako bocianie vajcia, ale dala sa zjesť.
Po ceste domov, poza Hron sme naďabili ešte na jednu krčmu, tá sa zase volala po akomsi indiánovi a boli v nej samé bledé tváre. Vtedy skrsol v mojej hlave geniálny nápad na lukratívny podnikateľský zámer - postaviť si vedľa tej krčmy biznis - požičovňu bicyklov a člnov. V Bystrici budem požičiavať ľuďom člny, na ktorých sa odvezú po Hrone do Geronima, tam sa napijú a ja im potom za primeraný peniaz požičiam bicykle, na ktorých sa odvezú popri Hrone nazad do Bystrice. Popri ceste rozmiestnime svojich ľudí, prezlečených za orgány, ktorí im budú dávať fúkať a zhromažďovať zvyšky obeživa, ktoré nestihli v krčme prepiť. Môj zámer bol jednohlasne schválený.
PS:
začiatkom júla plánujem ešte Geronima ostestovať ako vodák, počas splavu blogerov SME. Verím, že aj spomedzi nich sa nájdu rozvážni tichý spoločníci, ktorí priložia ruku k dielu.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára