Dátum: 3.- 4. 7.2010
Účastníci: Vetroň + RI
Cieľ: náhodný, prieskum terénu
Ako áno, ako nie, prihodilo sa, že mesiac po sebe som sa druhýkrát ocitol na tom istom mieste Slovenska - v Čingove. 30.5.2010 som bol v Slovenskom raji s Horoklubom a teraz, začiatkom júla s TJ Vatra. Spomínam si, že už v máji, keď som išiel popri Tomášovskej Belej som si vravel, že "tu si viem predstaviť prechádzať sa aj každý deň". A tu ho máš, prešiel mesiac a ...
Predtým som do Slovenského raja zavítal zriedka, naposledy hádam v roku 2002, keď som tam strávil týždeň na Dedinkách. To bola "iná" túra. Bikom od Dediniek, krížom cez celý raj, popri Tomášovskej Belej do Podleska. A nazad po starej asfaltke cez Stratenú. Viac sme bicykle niesli my, ako oni nás, ale oplatilo sa, doteraz spomínam :-) Ešte aj na Tomášovský výhľad sme ich vytrepali (z tej strmšej strany). Hádam vtedy boli položené aj základy SOMaRI-ov. Boli sme tam ja, Naďa + 2 RI. V tom roku som si totiž kúpil prvý horský bicykel. Dlho mi však v pivnici nevydržal. Ale nie o tom som chcel.
Takže teraz, v máji, som prešiel napešo (v rámci Horoklubu) s Bušom + 1 x RI Luciou, ktorú som Zuza volal, Čingov, Tomášovský výhľad, Tomášovskú Belú, Sokoliu dolinu, potom kdesi po hrebeni hore a zase dolu - na Podlesok. Bolo nás za autobus, ale my traja sme sa našli hneď. Zuza sa k nám dvom pridala ešte ráno, v krčme na Čingove, asi nás odhadla podľa ťapky a svojho gusta a musím povedať, že aj ona bola podľa nášho. Už dávno som sa tak dobre nepobavil. Končila VŠ, fajčila a slovník mala, ako stavbár na lešení, keď sa pod ním začne kývať. Však sa párkrát aj dobre zrydala. Potom sa zase chcela každú chvíľu kúpať v potoku. Vraj, chlapci, ukážte sa! Hneď bolo vidno, že študuje filozofiu. Na Bušovi bolo zase vidno, že študuje Zuzu a na mne, že študujem jej oné,... tempo. Normálne som za ňou nestíhal. A to už je čo povedať, keď Vetroň za niekým zrána nestíha. Mala ho fakt pozoruhodné. Aj v chôdzi, aj v nadávkach, aj vo fajčení. Zápalky jej došli skôr ako cigarety, tak som jej požičal svoje, nech je v rokline menší hluk. Po každom pripálení mi ich však musela vracať. Aby som ju odnaučil fajčiť. Nepomohlo. Odvtedy som ju nevidel. Iba raz v meste, zakývala mi z auta. Ale nie o tom som chcel.
Teraz, v júli, som sa ocitol na Čingove sám, žiadny ďalší SOMar sa totiž nenašiel, ostatní prítomní boli len RI (Rôzne Indivíduá), poväčšine dôchodcovia. Spolu nás bolo zo 11. Prišli sme na 3 dni (niektorí, ako ja na 2) a spali sme v takej sympatickej chatke s teplou vodou a posteľným prádlom za 8 €. No nekúp to. Prvý deň sme znovu vyšli na Tomášovský výhľad, po tej istej trase, ako ja pred mesiacom a potom sme mali pokračovať na Kláštorisko. Aj sme pokračovali, lenže akosi sa mi všetci stratili z dohľadu a keď už nebolo koho predbiehať, vykračoval som si zrazu sám. Mohol som si aspoň pomeditovať a v kľude premýšľať.
Po Tomášovskom výhľade som zabočil na Tomášovskú Belú, ktorá bola tentokrát zakázaná, vraj kvôli záplavám a pováľaným lavičkám, ale nebolo to až také hrozné. Ten zákaz tam bol určite len kvôli maďarom. Však som ich aj stretol, pri ústí Kyseľa. Bezradne rozhadzovali pri jednej zvalenej lavičke rukami, tak som sa k nim pridal. Celkom nám to spolu išlo, aj keď sme si nerozumeli ani slova, ak nerátam viďáz, ištenem a kuťafas. Keď ma to prestalo baviť, vybral som sa po žltej, na Kláštorisko a maďarov som zanechal svojmu osudu. To už som sa zadýchal a od spotenia aj do pol pása vyzliekol. Asi som vyzeral, že meliem z posledného, keď ma turisti, schádzajúci zhora začali povzbudzovať, že nech vydržím, že už to nemám ďaleko. Alebo si mysleli, že som dlho nič nejedol? Ktovie.
Hore na Kláštorisku bolo príjemne, i keď na môj vkus husto. Trochu som bol prekvapený, koľkým ľuďom sa chce v takom horúcom počasí trepať do kopca, myslel som, že len mne. Kúpil som si certifikovanú Kofolu, rozvalil sa na na trávu medzi ľudí pred reštikou, vytiahol knižku, vyzul a ... za chvíľu som mal miesta habadej. Zaujal ma ešte jeden mladý, čo mal plný príves bicyklov, možno aj zo 15 ks. Požičiaval ich za 5 € okoloidúcim, ktorým sa nechcelo do Podleska po svojich. Vraj by mi ho požičal aj do Čingova, ale musel by som cez Podlesok, aby som jeho vedúcemu povedal, kde ho v Čingove nechám. Ale že nemôžem cez Prielom Hornádu, ale po akejsi poľnej ceste, cez dediny. Tak som slušne odmietol, bola by to nuda. Ale nie o tom som chcel.
Po cca hodine a pol sa konečne dotrepali hore aj moji dôchodcovia. Ako vysvitlo, nešli za mnou, ale úplne inou cestou a zastavili sa aj v krčme na Letanovskom mlyne, preto meškali. Naviac tam museli platiť mýto miestnym domorodcom, ktorí sa im plietli popod nohy a ťažko ich púštali cez svoje územie. Vraj ich tam bolo ako hadov a každý niečo chcel. Cukríky, keksy, ... čo ruksak dal. Jeden z našich si tam od roztržitosti zabudol aj turistickú (teleskopickú) paličku, ale domorodci mu ju chvalabohu odložili a keď sa po ňu vrátil, za malé výkupné (chleba s masťou) mu prezradili miesto, kde bola odložená, vraj aby ju nikto neukradol. Takže na Kláštorisku potom už nemal ani čo jesť. No a ja som sa mal tade teraz sám vracať. Tešil som sa, ako sa nedám a nič im nedám :-)
... pokračovanie 2. časťou >>
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára