Ak by niekto náhodou nevedel, o čom točím, môže si prečítať definíciu geocachingu na wikipédii, alebo podrobnejší popis na navigovat.mobilmania.cz. V stručnosti ide o hľadanie rôznych skrýš v teréne pomocou GPS. Podľa mňa ideálna kombinácia s horským bicyklovaním. Netreba dlho špekulovať nad cieľom, stačí stiahnuť info o okolitých skrýšach z internetu a vydať sa po nich. Skrýše sú po celom svete, ale v sobotu poobede stačí v pohode aj Hronsek, Sliač, či Zvolen. Machu Picchu je predsa len trochu od ruky.
Hanka má už na konte vyše 60 objavených kešiek, lebo spomedzi SOM s tým začala ako prvá, ešte koncom minulého roka. Kúpila si k tomu aj nejaký Oregon, či, ako sa tomu nadáva. Mňa to ešte len čaká.
Na aktuálny výlet naplánovala 4 kešky. Prvú sme hľadali pri drevenom kostolíku v Hronseku. Nápoveda bola "vľavo hore". Po preňúraní celého kostola a priľahlej fary sme to už chceli vzdať, keď som si sadol na strategické miesto a unavenými očami vzhliadok k bohu, nech pošle hint. A čo nevidím, keška priamo pred nosom. Moja prvá keška! Ej bisťu, bolo že to radosti, aj oslavný tanec sme si okolo lipy dali. Zapísali sme sa do malého priloženého notesa a vrátili kešku na pôvodné miesto.
Druhá bola na Sliači, zase pri kostole, v ktorom sa naviac práve konala svatba, takže sme si ju odložili na spätnú cestu. Tretia bola vo Zvolene na námestí pri mestských hajzlíkoch a tentokrát mala lepšiu intuíciu Hanka. Štvrtá bola priamo na Pustom hrade. Hrad to bol veru pustý, ale veľmi pekný a rozľahlý. Po jeho prehliadke sme sa vydali pátrať po keške. Hint bol "starý veľký peň". Hneď sme ho aj našli a začali prekutávať. Hnilú zem, slimačí sliz a dážďovky som už mal pomaly aj za nohavicami a kešky nikde. Moje spolupátračky to vzdali, ale ja som sa nevzdával. Peň už bol takmer celý podkopaný, keď som si všimol vedľajší peň. Čo čert nechcel, po pár hrabnutiach som mal kešku v hrsti. Bolo že to radosti. Po ceste naspäť sme sa zastavili ešte na Sliači vyzdvihnúť "svadobnú" kešku. Tá bola jasná hneď pri posvietení si do bútľavej onej, ale jasný boli aj pán farár, ktorý si nás podozrievavo prezerali, akoby sme im išli bombu podhodiť. Tak sme sa ešte chvíľu nenápadne tvárili a keď zmizli v kostole ... čo anjel nechcel, za chvíľu znovu vykukli ... ale my sme boli našťastie čertovsky trpezlivý a ešte stále sme sa tvárili nenápadne. Až pán farár vyhladli a zašli nadobro a mohli sme sa vrhnúť na bútľavicu. Po zápise do notesa sme kešku vrátili do bútľavice a spokojní sme sa vydali domov. 100% úspešnosť sa každý deň nezadarí.
Doma sme to poriadne oslávili, kofolou a slanými tyčinkami, na ktoré sme sa zastavili v radvanskom Mlyne. Z krčmy sme odchádzali takmer na svitaní, ... pardon ... za tmy, s dobrým pocitom a sladkou slimákovou chuťou tyčiniek v ústach, ktoré sme pohltali čiernymi mozoľnatými prstami.
No dobru reklamu pre GC si spravil, len si zabudol vyzdvihnut tu naucnu funkciu tejto hry, ze je keska vacsinou umiestnena pri nejakom zaujimavom mieste aj s popisom toho miesta, pri dobrej keske by malo ist o viac ako len o samotne hladanie :)
OdpovedaťOdstrániťHej, na to som úplne zabudol, dík za pripomienku. Aj to je veru dôležité, i keď pre mňa až tak nie, ja mám prioritu pohyb, záhady, hľadanie a dobrodružstvo :-) Síce potom neviem takmer nič pomenovať, že kde som bol, ako sa to volalo, ... atď., ale môj bohatý slovník to istí: akési oné, jazero, bútľavica, či kostol, ... krajinu si väčšinou pamätám :-) No a snažím sa tým zároveň dodžiavať zásadu geokešingu - pracovať v utajení a chrániť kešku pred nezainteresovanými pohľadmi, čiže byť nenápadný a na informácie skúpy... chápeš :-)
OdpovedaťOdstrániťInak, ešte som sa neregol na portáli a mám dilemu, či radšej na celosvetovom COM, alebo na národnom SK. Oni nie sú prepojené, že? Či sú na oboch tie isté kešky?