Účastníci: Majka, Hanka, Alino, Peter
Cieľ: rakúske Alpy
Dĺžka trasy: kto vie
Prevýšenie: Hanka vie
Najvyšší bod: Hanka vie
Trasa: BB - BA - Kaprun - Salzburg - BA - BB
Koncom mája, po spamätaní sa z Indie si naša Pyrenejka spomenula na minuloročné, popyrenejské plány na prieskum rakúskych Álp. Ktosi vtedy navrhoval 5-dňovú expedíciu, ktorá sa v januári 2010 scvrkla na predĺženú víkendovku a teraz v máji sme sa ju rozhodli absolvovať. Naše plány povzbudila aj správa o nedávnej Pyrenejkinej reštitúcii ojazdeného Hundai Santa Fe, ktoré je pre vysokohorské expedície ako stvorené.
Našu radosť nám trochu kalil konflikt záujmov medzi expedíciou a lamentnými voľbami v danom termíne, ale nakoniec sme si povedali, že lepší bicykel v hrsti, ako fico na streche a v piatok skoro ráno sme vyrazili.
V Bratislave sa k nám pridala Hanka a nový ®I - Peter (inak prezývaný Peržan) a mohli sme vyraziť za hranice všedných dní.
Po prejdení siedmych dolín a siedmych kopcov, kde sa voda sypala a piesok sa lial sme dorazili pod prvé zasnežené kopce. V miestnom informačnom stredisku sme doplnili zásoby máp a nemčiny, otestovali horský bicykel opretý o miestny smetiak, polamentovali, že nám nevojde na záhradku a vydali sa, kde nás intuícia povedie.
Rozum, či čo to bolo, nás nakoniec doviedol do akéhosi luxusného kempu, na brehu akéhosi teplého jazera, nad ktorým sa týčili akési studené hory. Po zbežnej obhliadke kempu sme sa rozhodli, že zostávame, lebo na hajzlíkoch hrala príjemná hudba a v kempe stáli pekné karavany. Rozložili sme stany, nafukovačky, konzervy, lekváre, malinovky a vyhodnotili pozíciu slnka na oblohe. Pozícia bola dobrá a tak sme sa rozhodli, že preskúmame celú oblasť okolo jazera a nakoniec sa v ňom okúpame. Keďže my chlapi sme plavky mali a ženy samozrejme nie, tak sme sa vybrali najprv do priľahlého mestečka pohľadať nejaký obchod s metrovým textilom. Ihlu a niť som mal, takže vo výrobe dámskych plaviek som nevidel problém. Mestečko sme našli, aj obchod a na moje veľké prekvapenie s už ušitými plavkami, dokonca aj podprsenkami, stačilo len prsia vložiť a potom zo 2 hodinky počkať pred obchodom, kým si ich ženy vyberú. Myslím tie plavky. Neubehli ani 4 hodinky a už sme trielili hľadať vhodnú pláž na rozvalenie a otestovanie nových plaviek. Pláží bolo všade do aleluja, akorát nudistická ani jedna a tak sme sa museli zmieriť s chválenim tých nových plaviek. Ja som počas priekumu, aj rôznych iných plaviek, zaplával až do akéhosi ohradeného kempu, z ktorého sa nedalo po suchu vyjsť, zase len po vode a tak som si zaplával viac, ako som plánoval. Večer som si dal v kempe už len pivo za 3,60 €, potom to vykompenzoval chlebom z domu a lekvárom a išiel spať.
Na druhý deň sme vyrazili na celodenku, kdesi do Kaprunu a odtiaľ kdesi hore, do neba, k akýmsi zasneženým horám. V diaľke sme videli aj najvyšší kopec rakúskych Álp, ale takú ambíciu sme v ten deň nemali. Počasie bolo výborné, priam optimálne, ani teplo, ani zima, slnko nám svietilo na cestu a tak sme sa nestačili diviť, ako nám je dobre.
Poviem vám, že každý kraj je niečim charakteristický a tento bol tiež. Kravskými lajnami, vzduchom plným kravských lajen a ešte aj okolo mňa boli samé kravy. Myslím samozrejme tie štvornohé. Cesty boli tiež špeciálne upravené pre kravy, všelijaké rošty a drôty, takže keď som dosiahol vrchol bol som rád, že som dobučal a konečne bol medzi svojimi. Po híkaní nad okolitými výhľadmi a dôkladnom oddychu sme sa vybrali nazad, do základného tábora, lebo odkiaľsi sa blížila ráno hlásená búrka. Brzdy dostali zabrať, ale zvládli sme to bez ujmy na zdraví. Dole sme si stihli ešte nakúpiť poživeň v miestnom supermarkete, kde pivo stálo 0,47 € a natešení sme pálili k jazeru.
Tesne pred jazerom nás búrka dostihla, takže do tábora sme prišli do nitky premočení. Pivo bolo našťastie v plechovkách, takže sa mu nič nestalo. Okrem jedného, ktoré vytieklo, keď sa Majka kdesi pri silnejšom závane bočného vetra vyťala. Príchod do tábora sme oslávili kúpaním sa v zapršanom jazere, aj tak sa iné robiť nedalo. Po nejakej hodinke búrka odišla a vyšlo slnko, takže sme povylievali vodu zo stanov a stihli sme sa v pohode, aj s vecami a stanmi vysušiť. Večer som si išiel ešte popočúvať príjemnú hudbu na miestne sociálne zariadenia, ktoré boli čistejšie a sociálnejšie ako moje vlastné a uložil som sa spať. Teda v stane, nie na tých záchodoch. A samozrejme po teplej sprche, ktorá bola teplejšia ako moja vlastná.
Ráno sme sa zobudili do úplne nového sociálneho zriadenia, ktoré na nás doma netrpezlivo čakalo. Kvôli zamračenému počasiu sme sa rozhodli použiť na nedeľný výlet auto a vybrať sa na pešiu túru na akýsi Ľadovec. Pod Ľadovcom sme si to rozmysleli kvôli neistému počasiu i nemiestnym transakčným nákladom a rozhodli sme sa objaviť radšej neďalekú osadu Salzburg.
Tak sme si v kempe pobalili švestky a vybrali sa domov. Po ceste, v Salzburgu bolo pekne a historicky, pokukali sme všelijaké pamätihodnosti, pofotili sa pred kadejakými Mozartami, popočúvali miestnych hipisákov, dali sa pozvať Majkou do cukrárne a vyrazili sme domov osláviť VJSR (Veľkú júnovú sociálnu revolúciu).
Pred SK hranicami sme sa ešte raz uistili, či naozaj vyhrali naši a či sa môžeme vrátiť. Po uistení miestnych domácich, že naozaj vyhrali socialisti a nie znovu prefikaní pravicoví kapitalisti, prezlečení za socialistov sme sa rozhodli prekročiť hranice a boli sme doma.
Vetroňova fotogaléria
Hankina fotogaléria
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára