Zimný trek na Krížnu

Dátum: 31. január
Účastníci: Majka, Hanka, Daniela, Soňa, Aleš, Marek
Cieľ: Krížna
Dĺžka trasy: cca 30 km
Prevýšenie: 1094m
Najvyšší bod: Krížna 1574nm
Trasa: StaréHory (480nm)- Majerova skala - Krížna (1574nm)- Turecká- Staré Hory

---

Zimný trek na Krížnu sa plánoval a organizoval s vedomím, že počasie nebude najlepšie a podmienky môžu byť veľmi náročné - zabáranie sa, alebo zľadovatelá vrcholová partia. Všetci, ktorí sa rozhodli ísť to zobrali na vedomie, ale žiadne kritické situácie sa nekonali a tak všetci odváživší sa prežili ďalší báječný deň so SOM v akcii.
Už hneď ranné stretnutie dopadlo nad očakávanie dobre. Daniela vyzdvihla zvolenskú vetvu na vlakovej stanici. to je síce normálne, ale Daniela prišla na minútu presne!!! zapríčinila tým, že Majka a Hanka mierne meškali, ale to bolo nič v porovnaním s jej presným príchodom. K rannému stretnutiu patrila ešte spoločná kávička s predstavením Mareka, ktorý momentálne žije v Prahe, ale keď je doma - ZV/BB, veľmi rád chodí na túry, výberom vedúcej výletu - fakt som rada, že som vás nemusela dlho prehovárať, a posledným nahliadnutím do mapy. Potom už nič neostávalo, len vyraziť.
Po zaparkovaní pri kaplnke na rázcestí St. Hory - Turecká bol ešte úmysel dať si fernetík, ale pohostinstvá boli ešte zatvorené, nuž teda nič, len ísť. A išlo sa vynikajúco, prvá polovica stúpania na Majerku bez snehu, v slnku a bezvetrí, čo vyzlieklo väčšinu trekkerov z vetroviek, čiapok a rukavíc. Nízke Tatry ukázali na pár chvíľ v slnku hrebeň Prašivej aj s nezameniteľným Kozím chrbtom - žeby pozvánka na ďalší zimný trek? V druhej časti začalo snehu pribúdať, tesne pod skalou odhadujem, že hĺbka snehu bola aj vyše metra, ale vôbec sme sa nezabárali a tak postup relatívne strmým terénom nebol sťažený a postupovali sme ako uvádzalo letné značenie - a ešte trochu rýchlejšie. Hĺbku snehu som odhadla podľa toho, ako niekto, kto išiel tú trasu jeden- dva týždne pred nami, zapadával ako sa hovorí až po pás, tj. po gule. A my nič, my sme si elegantne vykračovali.
Na Majerovej skale už bolo, vďake jej exponovanosti, citeľnejšie chladnejšie a veternejšie, ale výhľady na BB a zvolenskú kotlinku potešili. Poľana bola v oblakoch, ale bolo jasne, že je tam a pohľad na Krížnu vravel, že sme ešte nevyhrali, aj keď najprudšie stúpanie bolo za nami. Krížna na pozadí ťažkých, snehuplných mrakov a od Turca a Kremnice sa tiež valili neprijemne modrošedéčiernoty. V danej situácii sme sa zachovali naprosto správne. Vybalil sme rožky, keksy a termosky a poriadne sa naládovali. Majka ponúkala cukríky z hroznového cukru a keď si všetci zobrali tak dodala, že sú s magnéziom a s laxatívnym účinkom.
Majerova skala - Krížna je jeden prenádherný tiahly chrbát, ktorý našťastie nebol vôbec zľadovatený, ale veľmi príjemný na chôdzu. Pravda je, že sa stúpajúcou nadmorskou výškou klesala teplota a vietor silnel, ale nie natoľko, aby sa nedalo pohodlne kráčať, alebo sa takmer nepretržite rozprávať. Našou trasou nešiel okrem nás nikdo, ale od Tureckej stúpalo hore niekoľko skialpinistov. Stanica na Krížnej bola bodom, kde sme sa rozhodli otočiť a zostúpiť dole to Tureckej po osirelej zjazdovke. Urobilo sa zopár vrcholových snímok, ktoré sa dúfam časkoro objavia v albume. Ja osobne sa teším na smerovaciu tabuľu, z ktorej trčalo len zopár najvyšších tabuliek a ich červené značky boli v peknom kontraste so snehom.
Dolu kopcom sa postupovalo rýchlo, všetci sa chceli dostať z dosahu bočného vetra a potom prísľub občerstvenia tiež napomáhal bystro prekladať nohami. Marek dva razy predviedol neplánované break dancerské kreácie, ale obidve ustál a dokázal, že jeho len tak ľahko na zadok nedostanete. Občerstvenie sa neplánovane konalo ešte pri zostupe, keď nás skupinka rozjarených skialpinistoyv ponúkla pivom a smädnejšie trio Majka, Danka a Soňa pozvanie prijali. Ďalšie občerstvovanie už bolo spoločné v zariadení údolnej stanice už nefungujúcej sedačky a potom v reštaurácii v Tureckej pri kaplnke, čím sme sa vlastne vrátili do východzieho bodu. Boli aj fernetíky, aj pivo, aj kofola, aj kyslé mlieko, aj halušky, aj makové šúľance, ktoré neboli podľa mňa makové šúľance, ale bolo to výborné.
A "bolo to výborné" je to, čím by som popis skončila. Trasa, terén, počasie a hľavne zúčastnení sa zaslúžili o to, že tento príspevok mohol byť spísaný. Ďakujem, a teším sa čoskoro na nový výlet.
Soňa
P.S.
Tak ako Hanka minule, aj ja venujem tento príspevok Bohušovi...