Stránky

02 septembra 2012

Rainbow Gathering alebo Welcome home

O Rainbow Gathering som sa dozvedel pred niekoľkými rokmi, keď som googlil na slová: Monterey, Woodstock, hippies, ...  Potešilo, že táto kultúra sa nevytratila úplne a kdesi-ktosi ešte udržuje nejaké tradície, dokonca vraj aj v Európe. Dosť som sa potešil aj existencii akejsi spoločnej medzinárodnej akcie, ktorej vznik sa datuje do 70-ich rokov a ktorá nadväzuje na hodnoty a filozofiu hippies rokov 60-ich. Pretože zostala aspoň teoretická šanca zažiť ich niekedy zblízka.


Keď mi začiatkom tohto leta padla do oka info, že na Slovensku sa koná po prvýkrát medzinárodné Rainbow Family Gatherings, v prvom momente mi nedocvaklo, že to má spojitosť s vyššie uvedeným. Až postupne, keď som sa začítal do článkov a informácií mi došlo, že sa jedná o udalosť, ktorú spomínam vyššie:
Rainbow family gathering 2012
RAINBOW FAMILY - SLOVAKIA 2012
Pri Lukovištiach kempujú členovia Dúhovej rodiny z celej Európy
Dúhová rodina v lese čaká na spln mesiaca
Členovia Dúhovej rodiny sa obyvateľmi Lukovíšť rozlúčili spevom, hudbou a poďakovaním

Dlho som neváhal, oslovil spriaznené duše a vyrazil. A keďže sa to konalo neďaleko jazera Teplý vrch vzal som do auta aj bicykel a plavky. Ako som neskôr zistil, bez plaviek by som sa v pohode zaobišiel, ale človek sa učí celý život :-)

Zaujímavý bol už samotný príchod do oblasti, keď nás na okraji lúky s úsmevom privítala krásna Evita maďarských koreňov, pochádzajúca z Holandska, pôvodom z Izraela, žijúca na Slovensku hore bez s pozdravom "hellou boyz, wér ár jú from? Aj hev a big stan" :-) Toto dobre začína chlapi", hovorím dvom spolucestujúcim, ktorý si práve vykladali batožinu na trávu, ... či trávu na batožinu, už si presne nepamätám a na chvíľu sme sa s ňou dali do reči. Ale slnko pieklo, smäd sa hlásil, bolo sa treba pohnúť  ... viac sme ju nevideli :-)

Vydali sme sa hľadať centrum diania a boli sme prekvapení, koľko lúk a hájov sme ešte museli prejsť. Veľmi milo pôsobil nápis nad chodníkom Welcome home. Bratov, sestier, stanov, úsmevov a vítacích pozdravov pribúdalo, až sme sa ocitli na veľkej lúke s obrovským  ohnišťom (cca 10 m priemer) a ešte obrovskejším kruhom sediacich ľudí okolo neho (cca 100 m). Práve čosi dojedali zo spoločnej kuchyne, tak sme sa vydali na obhliadku ubytovacích možností. Zistili sme, že stany sú všade, aj tam, kde by sme ich už nečakali. Či sme išli na východ, na západ, na ďalšiu lúku alebo do ďalšieho lesa, všade boli - odhadol som to tak na 2000 ľudí. Najzaujímavejšie boli rodiny s malými deťmi, od batoliat, po tínedžerov, ktoré vyzerali, že tam žijú od nepamäti, v úplnej spokojnosti a pohode. Detiská zablatené, mamy variace, ocovia nosiaci drevo, ... 

Po ceste sme si priebežne čítali nepísané pravidlá na rôznych kartónoch, pripichnutých na stromoch a koloch, aby sme vedeli, čo je vítané, čo sa hodí a čo sa nepatrí. Takže, keď nás o chvíľu odchytil akýsi brother, či mu nepomôžeme s odnášaním zásob potravín, stavebného materiálu a náradia od cesty do spoločnej "kuchyne", nezostávalo nám iné, len ochotne a s úsmevom súhlasiť a bezodkladne sa pustiť do práce :-) Spod stromov sa ozývali bongá, gitary, harmóniá, didgeridoo, rôzne hudobné nástroje a hlasy. Najčastejšie asi mantra hare-krishnovcov, ktorú viem odvtedy naspamäť :-)

Najzaujímavejší bol pre mňa pohybový workshop, ktorý sa konal na ďalší deň, zameraný na individuálny prejav pred publikom. Predpokladám, že zaujímavý mohol byť aj pre príchodiacich, ktorí hneď na jednej z prvých lúk uvideli skupinu váľajúcich sa, skákajúcich, opičiacich, kotkodákajúcich a mňaukajúcich žiakov dramaturgičky a divadelnej režisérky starej Blaškovej z Banskej Štiavnice.

Zaujímavá bola určite aj skratka, ktorú som sa rozhodol objaviť na bicykli pri návrate z kúpania na Teplom vrchu, aby som neminul wigwam skupiny "portugalcov", ktorí nás hneď na prvej prieskumnej obchôdzke ohúrili krásnou hudbou a spevom. Wigwam bol prázdny, rovnako ako aj obidve duše na bicykli, ktoré som prepichol na 3 miestach. A keďže bol večer, oprava 3 defektov naraz na zablatenom bicykli, pri svetle čelovky ma neminula. Ešteže mi pomáhal trpezlivý Slimák, ktorý svietil.

Bolo toho zaujímavého oveľa viac, ale dochádza mi strana, tak zvyšok zážitkov si ponechám pre seba. V každom prípade rád sa Rainbow Gatheringu znovu niekde zúčastním.

Fotogaléria 1
Fotogaléria 2
Fotogaléria 3

Žiadne komentáre:

Zverejnenie komentára