Bajkom k tajchom

Dátum: 17.7.2011
Účastníci: Pyrenejka, Vetroň
Cieľ: preskúmať štiavnické cyklotrasy a dobehnúť   zmeškané
Dĺžka trasy: 33 km
Trasa: Richňava, Kopanice, Dolné Hámre, Hodruša-Hámre, Kopanický tajch, Dômky, Richňava

Po náročnej strede nasledovala nedeľná pohodovka bajkom k tajchom.

Ešte doma som si posťahoval z internetu do GPS všetky možné súradnice, trasy a mapy a pred obedom sme vyrazili s Pyrenejkou autom smerom k Banskej Štiavnici. Prieskum sme sa nakoniec rozhodli zahájiť na Richňave. Musím uznať, že miestna cyklistická partizánska bunka sa pochlapila a odviedla kus dobrej roboty. Chvíľu nám síce trvalo vyšpekulovať, kde začať a ako otočiť mapu, aby sme sa dostali, k pre nás, rozumnému východiskovému bodu, ale hneď ako sme prišli na prvú označenú cyklo-križovatku (č. 27) vsjo býlo jásno. Trasy sú dobre značené, každá dôležitá križovatka má svoje číslo, takže sa rýchlo zorientujete, kde sa práve nachádzate, aj ktorým smerom chcete pokračovať. Netušil som, koľko pekných cyklo možností a ich kombinácií ponúka okolie Štiavnice. Zároveň som sa dozvedel čo to nové o svojom GPS, hlavne, ako sa používa funkcia "trasy".

Babka s dedkom a susedkou
pozerajú do doliny.

Objavili sme aj nový tajch - Kopanický, na ktorom som ešte nebol. Zároveň som si precvičil opravu defektov, výmenu duší a plášťov. Keď som Pyrenejkin predný plášť nahadzoval cca po šiestykrát zvládol som to už v celkom slušnom čase. Pred Dolnými Hámrami totiž chytila tŕň, ktorý som v prvom nadšení z defektu zabudol  z plášťa vytiahnuť, takže hneď bola deravá aj nová, vymenená duša. Dokonca na 2 miestach. To sa potom za nejakých divných okolností zopakovalo ešte asi 5x, takže sme cca 1,5 hodiny nerobili nič iné, len prehadzovali oproti  autobusovej zastávke, hore-dole 2 duše a predvádzali dedinčanom, ktorí nemajú televízor, ako vyzerá práca profesionálnych mechanikov F1 v boxoch, konkrétne na Veľkej cene Ulanbátora. Nakoniec, keď nám už došli všetky záplaty aj lepidlo, pomohol nám miestny štamgast, ktorý domov odbehol pre chemoprén. Popri práci nám rozprával svoje bicyklové príhody, aj to, ako nosí so sebou stále 2 duše, aj keď ide do krčmy, či do kostola. A nám, čo chodíme len do krčmy stačí vždy len jedna duša, pomyslel som si.

Nakoniec sa jedna z polepených duší ujala a po nafúknutí držala. Po ďalšiu dedinu. Tam som ju pod vyhrážkou, že ju roztrhnem ako hada vymenil posledný krát a odvtedy držala, ako sopeľ na rukáve.

Cestu nazad sme museli z časových dôvodov skrátiť, aby sme stihli po ceste aj malinovku v krčme a kúpanie v tajchu. Ale aspoň nám ostal bohatý priestor na budúce prieskumy. Ak všetko dobre pôjde, pôjdeme tam znovu o týždeň doraziť, čo sme načali.