Účastníci: Pyrenejka, Vetroň, Ivan-koncipient, Janka-reportérka
Cieľ: Spoznať neznámu akciu a nový terén, otestovať koncipienta a reportérku
Dĺžka trasy: 20,2 km
Prevýšenie: 520 m
Trasa: Vyšný Kubín, okolo Choča, Malatinej a nazad,
propozície, fotogaléria.
Akciu ohlásila Pyrenejka asi týždeň pred udalosťou. Tipujem, že jej ju dohodila reportérka, ktorá bola na akciu pozvaná organizátorom, ktorý sa chcel "zviditeľnit" v rádiu. Keďže akcia vyzerala dostatočne bačovsky bola schválená aj ostatnými SOMármi. Prizvaný bol ešte Ivan z Radvane. Pár akcií sa zúčastnil už aj predtým a keďže preukázal isté SOMárske kompetencie postúpil do užšieho výberu, na pozíciu "čakateľ".
Do Vyšného Kubína sme dorazili tesne po štarte, takže sme ešte stihli pohľadom zachytiť posledné chrbty vzďaľujúcich sa účastníkov a zachytiť relatívne čerstvú stopu. Po rýchlej registrácii, interview s organizátorom, prezutí a namazaní sme vyrazili smerom, kde sme zahliadli posledné farebné škvrny na bielom pozadí kubínskych lúk a hájov.
Čoskoro sa okolo nás začali smerom dozadu mihať strhané tváre zadychčaných lekvárov. Po chvíli sme dobehli aj džemárov, paštikárov, klobáskarov a začali dýchať na chrbát domácim pareniciarom a korbáčikárom. Tí sa však už nedali tak ľahko predbehnúť. Oravcov treba totiž obchádzať trochu väčším oblúkom, kde už palicou nedočiahnu. A toľko miesta tam nebolo. Zvoľnili sme teda tempo a zaradili sa do pomaly vinúceho, husieho radu smerom na Choč.
Ten našťastie nebol na programe dňa a obišli sme ho zľava, cez akési sedlo. V sedle sa bolo treba nenápadne prešmyknúť pomedzi svorku postávajúcich rumárov a slivoviciarov a znovu sme sa mohli rozmáchnuť SOMárskym tempom. Postupne som sa začal zahrievať a aj pravá noha v topánke mi začala odmŕzať.
Po peknom miernom zjazde lúkou, na konci ktorej som hodil efektného papuľnáka na lyže predo mnou brzdiacej devy som sa konečne dostal k 1. občerstvovacej stanici. Plápolajúci ohník, horalka, 2 čaje, žiariace slnko a pekný výhľad na Choč mi potvrdili, že som dnes ráno, po 4 hodinách spánku nevstával zbytočne. Dobehli ostatní SOMári, čo to sme pofotili a pustili sme sa ďalej, dobiehať na čele uháňajúcich bratislavských vegetariánov.
Za zmienku stojí ešte pádmi prerušovaný zjazd dolu nevyjazdeným grúňom, na konci ktorého som sa musel celý povyzliekať, aby som sa zbavil snehu až v trenkách. Zaujímavé boli ešte nečakane prudké zatáčky pred cieľom, na ktorých som všetkých popredbiehal taktikou "bum-bác-tresk, otočka doľava, vztyk, vpred, bum-bác-tresk, otočka doprava, vztyk, vpred ...". Keďže ostatní túto taktiku nepoznali, za chvíľu som sa im stratil z dohľadu a mohol sa tešiť na jednu z prvých porcií gulášu v cieli.
Keď som prišiel do cieľa, prvé, druhé, aj päťdesiate porcie boli dávno strovené a ledva som našiel voľné miesto pri stole. Predsa len existovali sofistikovanejšie taktiky, ako tá moja, o čom ma presvedčilo aj krvou podliate oko a páskou prelepený nos oproti sediaceho miestneho pretekára, ktorého si podchvíľou prišiel niekto vyfotiť. Po pár dupľách došla aj pyrenejka, koncipient a nakoniec aj reportérka s plným diktafónom.
Najviac mi chutili šišky s penou a lekvárom. Po foklórnom speváckom prejave domácej dievčenskej skupiny Chočky a nevyužitej tombole (lyže, ruksak, rebrík, termoska, čelovka, čaje, ...), na ktorú som sa tešil najviac sme si pohľadali vercajch, auto a vydali sa domov. Ak pánboh dá, uvidíme sa aj o rok, na 21. ročníku tejto milej oravskej akcie.
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára