Slovenský Raj, do tretice

Dátum: 6.- 8. august 2010
Účastníci: Majka, Hanka, Vetroň
Cieľ: prejsť na bicykli krížom Slov. Raj
Trasa: Glacká cesta a iné

---

Výlet začal zaujímavo už doma, keď sa ráno kvôli blížiacej búrke odhlásil čtvrtý účastník a Hanka pretiahla závit skrutky na nosiči bicyklov na aute. To už mohla radšej pretiahnuť ... ale nechajme to, aj tak som nebol nablýsku. Preto keď som ráno dorazil na miesto nakládky čakala ma ponurá atmosféra nielen na oblohe, ale aj na dvore. Po súdnej obhliadke miesta nešťastia som usúdil, že problém nie je až taký vážny, ako sa majiteľ nosiča tvári a tak som chytil do ruky kladivo, do hrsti rozum (napriek tomu 1 stále zostávala voľná) a po 2 hodinách búchania a majiteľovho nadávania bol nosič s autom funkčnejší a krajší, než kedykoľvek predtým.

Cestou do raja bolo pekné slnečné počasie, akorát za chrbtom, od západu stále dunelo. Ale, presviedčali ma, že to už nie je majiteľ nosiča, ktorý zostal doma, ale blížiaca sa búrka. Napriek tomu, že sme mali so sebou aj stany, na Dedinkách sme sa radšej rýchlo rozdelili a išli hľadať vhodný podnájom na 1-2 noci. Čo keď je to fakt búrka? Podnájom sme našli pomerne rýchlo (8 €/osobu/noc s autom vo dvore a picykľami v garáži), pretože moja intuícia ma zaviedla na miesto, kde by som inak s rozumom netrafil.

Zložili sme veci, usúdili, že je stále len okolo obeda a tak sme sa vybrali na prvý výlet. Chceli sme otočiť Geravy, tak sme sa vybrali skratkou cez horu, popri Maši na Stratenskú pílu. Skratka bola hrboľatá, kadejako rebríkovitá, ale maša bola nádherná a tak sme sa v nej, aj napriek tomu, že sme nemali plavky, všetci okúpali. Super pocit na koži, aj potom, počas bicyklovania. Za mašou sme "spravili kešku", vlastne to bola už druhá a vydali sa dolinou k Havranej skale. Takmer na hrebeni sme si to rozmysleli a kvôli silnejúcemu hrmeniu sme sa radšej obrátili naspať. Krčmu v Stratenej sme stihli akurvát a po cca hodinovom pršaní, občerstvovaní sa pivom, polievkami, šalátmi a slivkovými guľami sme pokračovali v ceste domov. Tentokrát už okľukou po asfaltke.

Na druhý deň sa konal hlavný bod programu, prechod Rajom krížom z juhu na sever. Počasie bolo napriek obchádzajúcim hrmeniam stále výborné. Znovu sme sa stihli po ceste vykúpať v Maši (teda aspoň ja), stratiť sa, nájsť sa, zablúdiť na Geravy, kešky vypátrať, zapliesť sa omylom do cyklomaratónu, nechať sa povzbudzovať divákmi, natočiť na kameru (večer nás pravdepodobne bolo vidno aj v dedinských televíznych správach), zastaviť sa na Kláštorisku, nájsť ďalšie kešky, zľaknúť sa veľkého hada (Šťuka, na veľhada kráľovského stále nemal), najesť sa v reštike na Podlesku a vrátiť sa starou asfaltkou do Stratenej. Začiatok teplého letného dúhového dáždika sme prežili bez ujmy a jeho koniec oslávili znovu v stratenskej krčme. Po ceste na Dedinky sa moje 2 spoločníčky ešte stihli okúpať v Maši. Ja som si túto príjemnú povinnosť splnil už ráno.

Na tretí deň sme sa premiestnili autom na Čingov a urobili pešie túry Prielomom Hornádu, Suchou belou a Tomášovským výhľadom. Letanovský mlyn, na ktorého osadenstvo som sa najviac tešil zíval tentokrát prázdnotou, tak som vzdal aj osadu Letanovce. Nabudúce ju už určite neobídem. Večeru sme si dali na Čingovskom salaši a rozprávky bol koniec.

Domov sme prišli celí, neStratení, suchí a veľmi spokojní. Tu je fotogaléria z Haňkinho oného.., panaSonika.