Ako SOM bol na APHA TRAIL RIDE 2009

Dátum: 3.10.2009
Účastníci: Alino, Majka
Cieľ: Ranč pod Ostrou skalou v Slovenskom raji
Dĺžka trasy: zo 30 km? zo 4,5 hod.?
Trasa: ranč – Besnik – Čuntava – Dankova – Podhanisej – Voniarky – Osikova - Ranč

Fotogaléria

Dňa 3.10.2009 sa konal na Ranči pod Ostrou skalou v Slovenskom raji APHA TRAIL RIDE 2009. Zúčastnilo sa ho zo 30 koňov a dvaja SOMa®I. Povedal by som, že dupľovaní, lebo ísť na takú túru bez tréningu, aj keď koňmo, resp. práve preto nebolo moc prezieravé. Našťastie sa Majka dala ukecať a zase mi uverila, že to bude malina, tak som v tom neostal sám. Za to som jej požičal krátke chapsy a prenechal pokojnejšieho koňa, ktorý sa nakoniec ukázal živší ako môj, ale čo už narobíš, osud je raz kôň inokedy pes.

Cestou do Dobšinskej ľadovej jaskyne, sídla oného ranča, sme si vyskúšali krátke zablúdenie, pretože keď sa človek ponáhľa, zablúdiť treba a potom sa popretekali s akýmsi nablýskaným BA fárom, ktorý nevedel rozdýchať, že sme si ho dovolili na obúchanom "obojživelníku" v Bujakove predbehnúť.

Nakoniec sme príliš nemeškali, lebo domáci sa motali aj s koňma po dvore, ako ľuft v gatiach a kým sa zoradili všetky koňe a somáre do šíku, bol skoro obed.

Ešte predtým nám dali podpísať akési reverzy a pravidlá, napr. že v prípade smrteľného úrazu sa pochováme sami, kopajúce kone si označíme na chvoste stužkou, nebudeme po ceste chlastať, biť sa, oplzlo po sebe vykrikovať, hádzať delobuchy, robiť ohňostroje, nikdy nepredbehneme majiteľa ranča idúceho vpredu a podobné SOMa®Iny, ktoré sme vraj doma určite zvyknutí robiť. Vtedy som si uvedomil, že naša sláva dorazila už aj na stredzápad.

Všetci, okrem nás, boli vyobliekaní do strapcov a klobúkov, ako fanklub Oldy Shattyhandra a Buffalo Billa, dokonca tam bolo aj pár Rybán a niekoľko squaw. Ak niekto náhodou nevie, tak "slovo „squaw“ je odvozeno z irokézského (mohawského) výrazu „otsiskwa“, což je označení pro ženský pohlavní orgán". Zato boli pekné.

Najprv sme vyrazili smerom na divoký východ, k Skalistým dolinám, kde sa pasú početné stáda ovcí a kôz, ktoré bolo treba rozohnať po, čo najväčšej rozlohe, aby sa precvičili v orientácii pri hľadaní domova. Po prekročení niekoľkých brodov a pacifickej železnice Pony expresu Hrončok sme sa konečne dostali na posvätné miesto horehronských bačov, k prameňu žltej rieky - Hrona. Tam sme stratili stopu aj sebaúctu a rozhodli sme sa ju prinavrátiť cvičným vyplienením nejakej menšej odľahlej osady, kde žije pár bielych stareniek s čiernymi vnúčencami. Po bojovej porade a spoločnom vyfajčení ... ale o tom inokedy, sme tento plán nakoniec zavrhli, lebo sme si uvedomili, že nie sme v dostatočnej prevahe. Počas ďalšej cesty hustým lesom, smerom k striebornému jazeru padlo ešte zopár nesmelých návrhov na oskalpovanie aspoň našich squaw, ale museli mať medzi nami špeha, lebo zrazu sa všetky držali pokope vpredu, pri náčelníkovi Ostrom nožovi Jožovi a nedali nám (ani šancu, ani Jožovi).

Keď sme sa po 4,5 hodinách motania a kľučkovania prériami a úžľabinami unavení vrátili s bojovým tichom na perách do základného tábora, na skalpovanie už nikto nemal silu. Najedli sme sa gulášu, ktorý bol v cene, rozlúčili so sympatickým majiteľom Jožom (ktorý v cene nebol, Majka!), sľúbili sme si lásku a vydali sa domov na západ.

Večer sa vraj konal na ranči ešte výborný country bál s kapelou akési Widly, ale na ten sme už nemali energiu.

Počasie nám vyšlo, aj kone z maštale, nikomu sa nič nestalo, nikto sa nepobil, dokonca nepadol ani jeden výstrel a napriek tomu sme vyhrali. Minimálne pekný zážitok a 3-dňovú svalovicu. Ak sa bude dať, na budúci rok prídeme znovu a vo väčšej presile.

Fotogaléria