Dátum: 20.9. 2008
Trasa: Banská Bystrica, Badín, Sielnica, Kováčová, Bienska dolina - hotel Bieň, Turová, Tŕnie, Železná Breznica, lesnou poza Hrádok, Huta, rázcestie pri Hronskej Dúbrave, Budča, Kováčová, Sielnica, Badín, Banská Bystrica
Dĺžka bike trasy: 77 km
Dĺžka pešej trasy: 2 km
Prevýšenie: 486m
Maximálna nadmorská výška: 640m
Typ expedície: bike
Objavitelia: Majka, Danka z Br, Alino, Bohuš
V piatok deň pred expedíciou všetky meteorologické služby predpovedali na strednom Slovensku zimu a dážď, len Juraj Dankin brat, inak nazývaný Zálesák predpovedal: "Nezaprší vôbec a ešte k tomu na dve hodiny spoza oblakov vyjde slnko." A tak sa aj stalo. Preto mu prischla nová drsná prezývka Rosnička. My sme však o tejto Jurajovej predpovedi nevedeli a pripravili sme sa na poriadne uzimenú a upršanú expedíciu. Vybavili sme sa pršiplášťmi, pončami, termoskami a rôznym termoprádlom. A dobre sme urobili, lebo aj keď nepršalo, bolo dosť chladno, okrem tých dvoch hodín, keď spoza oblakov vyšlo slnko.
Ráno sme plánovanú trasu trochu pozmenili a namiesto Veľkej Lúky, Samporu, Zvolena sme sa rozhodli pre priamočiarejší ťah na Turovské predhorie, cez poľné cesty spájajúce Badín, Sielnicu, Kováčovú a potom asfaltkou cez kopec a chatovú oblasť do Bienskej doliny, odtiaľ poľnou cestou cez ďalší kopec a boli sme v Turovej. Tu sme s pomocou miestnych obyvateľov našli Turovský sopúch, od ktorého sme čakali viac. Útechov bol aspoň pekný výhľad z vrcholu tohto vraj sopečného komína. O to viac sme sa tešili na ďalšiu prírodnú zaujímavosť v chotári Turovej na Skalný vodopád, ktorý vôbec nie je ľahké nájsť. Na druhý pokus sa nám to síce podarilo, ale namiesto veľkého vodopádu, sme našli malý jarček, ktorý stekal po skalách. Skalný zraz a kaňonovité útesy však mali svoje čaro znásobené temnosťou tejto skalnej dolinky.
Za Tŕním sme odbočili na rozľahlý ranč Rušeň 38, na ktorom sa nám zdalo, že niet živej duše. Nakoniec sme tam našli nejaké mačky, kozy, psíka, vrčiaci traktor a troch rančerov. Po chvíli sa objavila usmiata a milá rančerka, ktorá ešte pred tým, než nám niečo ponúkla nám veselo oznámila, že halušky, ktoré práve varila a ktoré naširoko ďaleko rozvoniavali nám nemôže ponúknuť, pretože to je ich obed. Vetroň navrhol, aby sme sa pekne podelili. Oni halušky a my aspoň polievku. Tento návrh tiež nebol prijatý a tak sme sa zahriali čajom a malinovicou. Chceli sme sa zasýtiť aspoň pivom, ale čestná rančerka nám povedala, že sa jej pivo akosi nezdá a radšej nám ho nenačapuje.
V Železnej Breznici sme objavili lesnú asfaltku smerujúcu na Ladno, ale tam sme nezašli, pretože po vystúpaní sme sa stočili smerom na Hutu. Odtiaľ sme sa spustili dole k Hronskej Dúbrave a potom pekne domov cez Budču. V novej kolibe na Strážach sme si pochutnali na výborných a sýtych bryndzových haluškách a dobrom pive. Posledné kvízové otázky rozhodli o víťazstve Danky Chatárky v expedičnom kvíze.
Aj keď sa pomaly už začalo stmievať, rozhodli sme sa ešte preskúmať cestu zo Strážov do Kováčovej. Na druhý pokus sme ju našli, začína práve pri novej kolibe, vedie cez les a lúku neďaleko diaľnice a končí pri starom známom salaši v Kováčovej, kde sa napája na cestu. Radovali sme sa z tohto významného objavu, pretože nám skráti čas tranzitu smerom k expedičným cieľom v okolí Kremnice, Banskej Štiavnice, alebo keď sa znovu vyberieme do Turovského predhoria. Ale to už možno pôjdete s nami. Najbližšie sa tam možno vyberieme niekedy na jar, keď budú potoky plné vôd a Turovský vodopád ukáže svoju plnú krásu.
Tu je niekoľko fotiek:
kdesi medzi Bienskou dolinou a Turovou
Turová
Zarastený Turovský sopúch
Skalný vodopád
Lúky nad Tŕním
Na ranči Rušeň 38
Najedení objavitelia v kolibe na Strážach
Žiadne komentáre:
Zverejnenie komentára